Ako funguje lodná doprava (časť 2)

V prvom článku zo série “Ako funguje lodná doprava” sme si ozrejmili základné pojmy z lodnej prepravy, jej jednotlivé zložky a ďalšie fundamentálne pojmy. V dnešnom článku si povieme viac o lodných plavidlách.

Vodné cesty sa podľa Európskej dohody o hlavných vodných cestách medzinárodného významu klasifikujú na základe parametrov plavidiel, ktoré majú povolené pohybovať sa po danej vodnej ceste. Medzi spomínané parametre patria dĺžka, šírka, ponor a nosnosť motorovej nákladnej lode. Rovnaké parametre sa vzťahujú aj na tlačnú súpravu a jej zostavu. Do úvahy sa berie aj minimálna podjazdná výška plavidla pod mostami.

Bližšie podrobnosti k tejto problematike nájdete v prípade záujmu v už spomínanej Európskej dohode o hlavných vodných cestách medzinárodného významu (AGN).

Plavidlá lodnej dopravy

V širšom význame delíme plavidlá pohybujúce sa po vodných cestách na športovo-rekreačné plavidlá, plte, lode, technické plavidlá a takzvané plávajúce zariadenia. Z pohľadu spôsobu plavby sa plavidlá ďalej členia na výtlakové plavidlá, klzáky, hydrolety, vznášadlá a podhladinové plavidlá.

Pre nás je však najdôležitejšie členenie lodí z hľadiska účelu použitia plavidla, podľa ktorého rozlišujeme obchodné lode, vojenské lode a lode špeciálneho určenia. Obchodné lode, ktorými sa realizuje lodná doprava osôb a tovarov, sa ďalej delia na osobné, nákladné (ktoré môžu byť otvorené, zakryté alebo cisternové, respektíve tankové), palubové, zmiešané, a remorkéry.

Obchodné lode prepravujúce najrôznejšie tovary môžu mať buď vlastný pohon, alebo žiaden pohon. Takéto obchodné lode nazývame samohybné člny. Ich presun po vodných cestách zabezpečujú iné plavidlá s vlastným hnacím pohonom. Nákladné člny môžu byť podľa spôsobu pripojenia k remorkérom buď vlečné, alebo tlačné. Takéto spojenie viacerých plavidiel s účelom spoločnej plavby sa nazýva lodná zostava, alebo konvoj.