Úvod do lodnej dopravy

Pojmom LODNÁ DOPRAVA

Označujeme dopravný odbor využívajúci na plnenie prepravných potrieb ľudskej spoločnosti tak námornú, ako aj vnútrozemskú plavbu. Podľa podielu oboch zložiek poznáme preto i riečno-morskú alebo morsko-riečnu plavbu. Vzhľadom na isté špecifiká plavby na riekach alebo na umelých vodných cestách (kanáloch, prieplavoch), jazerách a iných veľkých vodných plochách, vo vnútrozemskej plavbe sa ďalej rozlišuje plavba riečna, kanálová a plavba na jazerách a nádržiach.

Produkt dopravnej činnosti, teda preprava osôb a nákladov s po­mocou lodí, označuje sa ako LODNÁ PREPRAVA.Vodná doprava je v dopravnej sústave odborom, ktorý možno v porovnaní s ostat­nými dopravnými odbormi charakterizovať nasledovne:

PONÚKA uspokojenie prepravných nárokov hospodárne, s mimoriadne nízkou energetickou náročnosťou a s nepatrnými negatívnymi ekologickými vplyvmi.
JE VHODNÁ na prepravu nákladov, u ktorých nie je rozhodujúca rýchlosť prepravy, predovšetkým na prepravu hromadného sypkého i tekutého nákladu.

NACHÁDZA UPLATNENIE predovšetkým v smere hlavných prepravných prúdov, t.j. v líniách spájajúcich hlavné zdroje s cieľmi prepráv. Vo vnútrozemskej doprave však vyžaduje dopravnú obsluhu v spolupráci s inými dopravnými odbormi.
MÁ VEĽKÝ VÝZNAM najmä pri realizácii zaoceánskych medzikontinentálnych prepráv a pri zabezpečovaní dopravných vzťahov námorných prístavov a vnútrozemia pri použití riečno-morských lodí, alebo pri použití technológie kombinovanej dopravy v systéme „rieka – more“ pomocou člnových kontajnerov (tzv. lichterov) a materských kontajnerových lodí.

JE NEZASTUPITEĽNÝ pri niektorých špeciálnych prepravách, najmä pri prepravách zásielok s mimoriadne veľkou hmotnosťou alebo rozmermi (tzv. superťažkých a nadgabaritných prepráv).

TECHNICKÁ ZÁKLADŇA LODNEJ DOPRAVY

Vo vodnej doprave technickú základňu tvoria: dopravné cesty, t.j. vodné cesty, dopravné prostriedky, t.j. plavidlá, dopravné stavby a zariadenia.

VODNÉ CESTY

Dopravnými cestami vo vodnej doprave sú námorné alebo vnútrozemské vodné cesty. Na oceánoch, moriach alebo uzavretých vodných plochách sú to spravidla často používané, odporúčané, resp. vytýčené, prípadne i označené plavebné trasy. Vnútrozemskými vodnými cestami sú buď prirodzene splavné alebo rôznymi spôsobmi splavnené rieky a jazerá, alebo taktiež umelo vytvorené kanály, resp. prieplavy (kanály určené pre plavbu).

Splavné rieky a prieplavy

Vodné cesty vo vnútrozemí sú tými dopravnými cestami vodnej dopravy, u ktorých môžeme hľadať akési analógie s dopravnými cestami iných pozemných dopravných odborov, a ktoré sú tiež i z hľadiska technickej konštrukcie, či prevádzkového využitia zaujímavé.

Prvým spôsobom, ktorý najmenej zasahuje do charakteru rieky, je dosahovanie dostatočnej plavebnej hĺbky najmä v kritických úsekoch pomocou systematického prehlbovania dna jej koryta pravidelným BAGROVANÍM nánosov a plytčín vo vytýčenej plavebnej dráhe. V prípadoch, že táto metóda ani neprináša dostatočnú maržu, t.j. vzdialenosť medzi dnom rieky a dnom lode pri požadovanom ponore plavidiel, prichádza do úvahy druhý spôsob splavňovania, tzv. REGULÁCIA rieky. Ak ani cyklické bagrovanie, ani regulačné úpravy neprinášajú pre splavnenie rieky žiadúci efekt, prichádza do úvahy jej tzv. KANALIZÁCIA, pri ktorej sa prehradením rieky a výstavbou na seba nadväzujúcich plavebno-energetických stupňov vzduje hladina rieky tak, aby sa aj pri najnižšom prietoku vody dosiahla dostatočná plavebná hĺbka.

Plavbu z jednej zdrže (alebo nádrže) do druhej zabezpečuje plavebné zariadenie na prekonávanie výškového rozdielu. Je to najčastejšie PLAVEBNÁ KOMORA. Pri vyšších spádoch stupňov kanalizo­vanej rieky namiesto plavebnej komory ponúka iné riešenie, ktorým je LODNÝ VÝŤAH. Ide o zariadenie pracujúce na rozdiel od komory na mechanickom princípe.

Klasifikácia vodných ciest

Je charakterizovaná parametrami typických plavidiel, ktoré by sa mali na danej vodnej ceste bez problémov pohybovať. Sú to: dĺžka, šírka, ponor a nosnosť motorovej nákladnej lode, dĺžka, šírka, ponor a nosnosť tlačnej súpravy a jej zostava, minimálna podjazdná výška pod mostami, spôsob grafického rozlíšenia na mapách.
V súčasnosti túto problematiku pokrýva aj Európska dohoda o hlavných vodných cestách medzinárodného významu (AGN).

Postavenie a perspektívy Slovenska

Vzhľadom na zemepisnú polohu Slovenska v strednej Európe je naša riečna plavba viazaná predovšetkým na dunajskú vodnú cestu. Z celko­vej splavnej dĺžky pre obchodné lode, t.j. 2411 km od ústia do Čierneho mora po nemecký prístav Kelheim, viaže sa k Slovensku spolu 172 km medzi ústím rieky Morava do Dunaja pri brale hradu Devín na riečnom kilometri 1880,2 a ústím rieky Ipeľ na kilometri 1708,2 pri maďarskom meste Szob.

Rieka Morava je prvý ľavostranný prítok Dunaja na začiatku popisovaného štvrtého úseku. V dĺžke vyše 61 km až po ústie jej pravostranného prítoku – rieky Dyje tvorí prirodzenú hranicu s Rakúskom a vo vyššom nadväzujúcom úseku taktiež hranicu s Čes­kou republikou (cca 60 km). Postupné splavňovanie VÁHU, ktorý je najväčšou slovenskou riekou. V súčasnosti vzdutie hladiny Váhu vodným dielom Selice a Kráľová umožňuje iba časove obmedzenú plavbu na dolnom úseku v dĺž­ke asi 75 km medzi ústím do Dunaja a Sereďou s plánovanými prístavmi v Komárne, Šali a v Seredi.

PLAVIDLÁ A PLAVEBNÉ TECHNOLÓGIE

V základnom členení delíme plavidlá na: plte, športovo-rekreačné plavidlá, lode, technické plavidlá (alebo plávajúce stroje), plávajúce zariadenia.

Podľa spôsobu plavby ďalej členíme plavidlá na: výtlakové, klzáky, hydrolety (na nosných ponorných krídlach), vznášadlá (s lodnou skrutkou, turbovrtuľové, hydroreaktívne),· podhladinové plavidlá.
LODE sa podľa účelu použitia členia na: obchodné lode, lode špeciálneho určenia, vojenské (resp. vojnové) lode.
Z hľadiska civilnej kombinovanej dopravy nás zaujímajú predovšetkým obchodné a špeciálne lode.
Obchodné sa v uvedenom zmysle rozdeľujú na:osobné, nákladné, zmiešané, remorkéry.
palubové,Podľa druhu nákladového priestoru delíme nákladné lode na: otvorené, zakryté,· cisternové (tankové).

OBCHODNÉ LODE sa súčasne podľa toho, či majú inštalovaný trakčný pohon členia ďalej na samohybné, t.j. lode  s vlastným pohonom a  lode nesamohybné,ktoré tento pohon vo svojej konštrukcii nemajú. Takéto nesamohybné lode označujeme obvykle termínom ČLNY a ich premiestňovanie po vode zabezpečujú iné plavidlá, ktoré sú hnacím strojom vybavené. Spojením viacerých plavidiel za účelom spoločnej plavby alebo manévru vzniká lodná zostava (alebo tzv. konvoj).

Nákladné člny podľa spôsobu pripojenia k remorkérom delíme na vlečné člny (VČ) a tlačné člny (TČ).

Zdrojom hnacej energie môže byť v princípe

Vodný tok (prúd rieky), ľudská sila (veslá, ťahanie lanom), vietor (plachetnice), vodná para (parníky), spaľovací motor (naftový, benzínový), turbína (plynová, na ropné deriváty), atómový reaktor, elektrina (akumulátor, cez trolej, káblom).

Podľa druhu pohonného orgánu sú potom lode: veslové, plachtové reťazové, resp. lanové, kolesové, vrtuľové (lodná vrtuľa sa tiež niekedy nazýva skrutkou), reaktívne, špeciálne.

PRÍSTAVY

Prístav je miestom zmeny dopravného prostriedku rovnakého druhu, t.j. z plavidla na plavidlo v tzv. lomených prepravách, ale aj miestom vzájomného prepojenia a spolupráce nadväzujúcich dopravných odborov a veľkého množstva ďalších nevyhnutných subjektov.

V prípade premiestňovacieho procesu, t.j. osobnej dopravy, nastáva analogická situácia, keď pri hromadnej doprave cestujúca verejnosť nachádza všetky služby vodnej dopravy v osobnom prístave. Cestujúci do prístavu spravidla neprichádza pešo, ale buď vozidlami individuálnej dopravy, alebo prostriedkami verejnej hromadnej dopravy. Vzhľadom na nižšiu prepravnú rýchlosť vodnej dopravy preto ťažisko prepravy osôb spočíva nie v linkových, ale v okružných turisticko-výletných alebo dlhších rekreačno-pobytových plavbách, prípadne reštauračno-spoločenských akciách. Tomuto charakteru vodnej osobnej dopravy musí zodpovedať i vybavenie osobného prístavu.
Špecifická situácia nastáva v prípade, ak ide o prievozné lode (trajekty, kompy).

Obchodný prístav

Je z hľadiska dopravnej siete vždy mimoriadne významným transportným uzlom. Preto na seba sústreďuje pozornosť nielen cestujúcej verejnosti, prepravcov a špeditérov. Výhodnosť polohy v bezprostrednej blízkosti križovatky dopravných trás je vzácnou príležitosťou k minimalizácii prepravných nákladov pri súčasnej najširšej možnosti výberu spôsobu dopravy surovín, polotovarov i hotových výrobkov. Takáto výhodná poloha, akú ponúka prístav, je v iný­ch výrobno-spracovateľských, alebo skladovacích zónach do značnej miery zriedkavosťou. Prístav preto prirodzeným spôsobom na seba viaže širokú podnikateľskú sféru.

VNÚTROZEMSKÉ PRÍSTAVY

Podľa účelu, aký má prístav vo vodnej doprave plniť, resp. podľa jeho funkcie v doprav­nej sústave, môžeme deliť vnútrozemské prístavy nasledovne:

  1. OBCHODNÉ (resp. VEREJNÉ) – prístavy, v ktorých sa uskutočňuje komplexné zabezpečenie plavidiel, ako aj prekládka, nakládka a vykládka najrôznejších druhov tovaru pre rôznych prepravcov (klientov).
  2. PRIEMYSELNÉ (SÚKROMNÉ, ZÁVODNÉ) – prístavy, kde sa uskutočňujú prístavné manipulácie a obsluha spravidla iba pre vlastníka prístavu a sú pritom obvykle súčasťou jeho areálu.
  3. OCHRANNÉ (tzv. ZIMNÉ) – prístavy, v ktorých sú plavidlá dobre chránené v prípade extrémne veľkých a malých vôd, alebo pri zamrznutí hladiny, prípadne v čase nebezpečného chodu ľadu a do ktorých sú plavidlá nútené sa uchýliť v prípade zastavenia plavby na vodnej ceste.
  4. LODENICOVÉ prístavy – slúžia na zabezpečenie prevádzky výrobných alebo opravárenských lodeníc. Sú vybavené obvykle lodným výťahom, dokončovacím nábrežím, prípadne plávajúcim alebo suchým dokom pre stavbu a opravy lodí.
  5. ŠPECIALIZOVANÉ prístavy – sú spravidla jednoúčelové a určené sú napríklad pre osobnú dopravu, športové plavidlá, turisticko-rekreačné lode, technické plavidlá, vojenské, policajné, rybárske a pod.

Z hľadiska dispozičného riešenia môžu byť vnútrozemské prístavy umiestnené buď na brehu vodnej cesty, alebo aj mimo nej v oddelenom bazéne, resp. vo viacerých bazénoch.

Areál prístavu

Sa v základnom členení delí na AQUATÓRIUM (vodné plochy) a TERITÓRIUM (ostatné plochy). Na styku oboch týchto základných častí sú tzv. prekládkové hrany, ktoré sa ďalej členia na jednotlivé PREKLÁDKOVÉ POLOHY. Každá poloha svojou dĺžkou zodpovedá najväčšej dĺžke lode, ktorá môže byť na polohe odbavovaná, pochopiteľne i príslušnou manipulačnou rezervou.

VYBAVENIE A KOMUNIKAČNÉ NAPOJENIE PRÍSTAVU

Prístav je miestom pôsobenia a vzájomnej spolupráce predovšetkým firiem, ktoré zabezpečujú: vykládku, resp. nakládku plavidiel, železničných vozňov, cestných vozidiel, prekládku nákladov z jedného dopravného prostriedku na druhý.

Prekládka sa označuje tiež ako tzv. PRIAMA, keď ide o prekládku z jedného dopravného do druhého, t.j. loď – železničný vozeň, loď – cestné vozidlo a železničný vozeň – cestné vozidlo. Keď je medzi oba dopravné prostriedky zaradené dočasné uloženie nákladu na brehu (v krytom sklade, na otvorenej skládke), ide teda v rámci prekládky o dve samostatné operácie, vykládku a následnú časove oddelenú nakládku, prekládkový proces sa tiež zvykne označovať ako NEPRIAMA PREKLÁDKA.

Aby mohol prístav plniť uvedené funkcie, musí byť tak jeho aquatórium, ako aj teritórium vybavené príslušnou nadstavbou, t.j. prekládkovými mechanizmami, pozemnými komunikáciami a budovami. Z prekládkových mechanizmov je najrozšírenejším zariadením prístavný žeriav rôznej konštrukcie. Špecializované prekládkové polohy sú pre dosiahnutie vyšších výkonov prekládky vybavené jednoúčelovými prekladacími zariadeniami s nadväzujúcou dopravníkovou, potrubnou a pod. dopravou.

Súčasne je prístav miestom

Kde na činnosť prekládkových organizácií bezprostredne nadväzujú organizácie dopravcov, čo sú predovšetkým plavebné spoločnosti (tzv. rejdári), železnica a podniky cestnej automobilovej dopravy. Celý prepravný proces na objednávku svojich klientov (prepravcov) organizujú špedičné (zasielateľské) organizácie. Na správnosť balenia, uloženia, dodržania skladovacích podmienok a pod. rôznych druhov tovaru v prístave súčasne dozerajú špecializované inšpekčné organizácie (tzv. tally – firmy), na dodržiavanie colných predpisov štátu pri obehu tovaru colné úrady atď.Pre efektívnu operatívnu spoluprácu všetkých dopravných, prepravných, špedičných, obchodných, kontrolných a iných v prístave pôsobiacich firiem je podmienkou dobre prepracované a spoľahlivé informačné zázemie.

EURÓPSKE NÁMORNÉ PRÍSTAVY

Námorné alebo zmiešané európske prístavy z hľadiska dopravnej sústavy Slovenska, ako vnútrozemského štátu, možno hodnotiť predovšetkým z hľadiska ich dopravnej dostupnosti. Kritériom hodnotenia je tu otázka, či je prístav dostupný:

  1. a) iba železničnou a cestnou automobilovou dopravou,
    b) aj vnútrozemskou plavbou.

Do prvej skupiny patria prakticky všetky európske prístavy. Ich atraktívnosť pre našu dopravnú sústavu možno ďalej hodnotiť z hľadiska:

  1. a) dopravnej vzdialenosti,
    b) zavedených dopravných spojov.

S výnimkou bilancie prekládky nekontajnerizovaného kusového tovaru, v ktorom s 25 miliónmi ton za rok sú na čele Antverpy, pri hodnotení poradia najväčších európskych prístavov je bezkonkurenčne trvale už niekoľko rokov na čele hodnotenia všetkých ukazovateľov Rotterdam (v mil. ton/rok podľa údajov z roku 1995).

Vodná doprava je odbor dopravy, ktorý sa zakladá na pohybe plavidla vo/na vode (plavbe), výsledkom ktorého môže byť lodná doprava nákladu a osôb. Vodná doprava (plavba) prebieha na vodných tokoch, kanáloch, vodných plochách, moriach a oceánoch. Podľa spôsobu pohybu vo vode je plavba

  • hladinová – pohyb po hladine -plavidlá
  • podhladinová – pohyb pod hladinou – ponorkya iné
  • nadhladinová – pohyb tesne nad hladinou – vznášadlá, exohydrolety

Z pohľadu predmetu dopravy (nákladu alebo osôb) je lodná doprava.

  • osobná – je to doprava osôb s cieľom linkového spojenia, rekreácie, alebo účelového zamerania,
  • nákladná – je to doprava nákladu – tovaru, surovín, materiálu a pod.
  • zmiešaná – kombinácia osobnej a nákladnej lodnej dopravy, najmä v prípade prievozných lodí (kompy, trajekty),
  • špeciálna – účelovo viazaná na použitie plavidiel ako pracovného nástroja (rybárske a rybárenské lode, vojenské, záchranné, výskumné, káblové lode, plávajúce doky, atď.)

Z pohľadu využitia vodných hladín sa vodná a lodná doprava rozdeľuje na:

  • vnútrozemskú (riečnu, kanálovú, jazernú a pod.),
  • námornú,
  • kombinovanú.

 

Zdroj :
https://referaty.aktuality.sk/vodna-doprava/referat-4450?i9=65089f28f402
https://sk.wikipedia.org/wiki/Vodná_doprava