Základné plavebné manévre

Každá loď obsahuje 3 imaginárne osi (X, Y a Z), okolo ktorých sa vie otáčať. Tieto osi sú nazývané aj ako pozdĺžna os, priečna os a zvislá os. Pohyb lode po zvislej osi určuje mieru jej ponorenia, pohyb v rámci pozdĺžnej osi určuje jej smerovanie proti prúdu, alebo po prúde a nakoniec pohyb po priečnej osi určuje priečny pohyb lode z boku na bok, resp. z prava do ľava. Tento pohyb je udávaný buď kormidlom, alebo vetrom, prípadne smerom prúdu na danom toku.

Na základe spomínaných 3 osí sa definujú aj základné plavebné manévre, medzi ktoré patria plavba na regulovanom a neregulovanom úseku vodného toku, plavba za sťažených podmienok (vo vysokej či nízkej vode, vo vetre, v ľadom-pokrytej vode, alebo za zníženej viditeľnosti) a napríklad aj plavba plavebnou komorou. Plavebných manévrov je celkovo mnoho a zahŕňajú aj úkony ako pristávanie plavidla k pontónu, naviazanie zostavy (či už tlačnej, alebo vlečnej) a rôzne obraty týchto zostáv po prúde a proti prúdu.

Špeciálne pravidlá platia aj pre plavebné manévre pristávania plavidiel v prístave, pri odchádzaní plavidiel z prístaviska, alebo kotvišťa a taktiež aj pri stretávaní a predbiehaní sa dvoch a viacerých lodí.

Čo v prípade straty schopnosti manévrovať

Ak plavidlo stratilo schopnosť manévrovať, musí to jasne dávať najavo optickou a niekedy aj zvukovou signalizáciou. V noci spoznáte takúto loď podľa červeného svetla pohybujúceho sa v polkruhu. Niekedy môže byť toto svetlo, pri malých lodiach, nahradené bielym svetlom na každom boku lode. Cez deň signalizuje plavidlo s obmedzenou schopnosťou manévrovať túto skutočnosť ostatným lodiam červenou vlajkou, alebo dvomi čiernymi balónmi umiestnenými nad sebou vo vzdialenosti približne 1 meter tak, aby boli viditeľné zo všetkých strán.

Rovnaká signalizácia platí aj pre plavidlá, plávajúce telesá a plávajúce zariadenia, ktoré sú vážne poškodené, alebo sa zúčastňujú záchranných prác.