TEN-T: Európska infraštruktúra lodnej dopravy

V dnešnom článku sa pozrieme podrobnejšie na veľmi často používanú skratku vo vnútrozemskej lodnej preprave tovarov, TEN-T. Tak schválne, viete čo to znamená?

 

Skratka TEN-T pochádza z anglického označenia pre plánovanú dopravnú infraštruktúru v rámci Európskej únie Trans-European Transport Network, ktorá zahŕňa okrem ciest, železníc a letísk aj cesty vodnej dopravy.

Dopravná sieť TEN-T sa začala budovať už v roku 1990 na pokyn Európskej komisie, ktorá odsúhlasila plán výstavby a začlenenia existujúcej dopravnej infraštruktúry v Európskej únii do plánu TEN-T. Z hľadiska vodnej dopravy sem patria vnútrozemské vodné cesty, vnútrozemské prístavy a taktiež aj námorné prístavy nachádzajúce sa na území EÚ.

Projekty TEN-T riadi v súčasnosti ako organizačne tak aj finančne agentúra Innovation and Networks Executive Agency (INEA) sídliaca v talianskom Ríme.

 

Významné projekty TEN-T lodnej dopravy

Medzi najznámejšie projekty v lodnej doprave realizované v rámci TEN-T by sme mohli zaradiť napríklad Rýn-Dunajský koridor (z ang.  Rhine-Danube Corridor), ktorého srdce tvorí prieplav Mohan-Dunaj spájajúci regióny okolo Štrasburgu a Frankfurtu nad Mohanom cez južné Nemecko s Viedňou, Bratislavou, Budapešťou a nakoniec s Čiernym morom.

Ďalším významným projektom v rámci dopravnej siete TEN-T bola aj výstavba koridoru Severné more – Baltské more v celkovej dĺžke 3200 km, ktorý sa tiahne od Helsínk až po belgický prístav Antwerpy.

Absolútne najdlhšou vodnou cestou v rámci TEN-T siete desiatich vodných ciest je koridor Helsinki–Valletta v celkovej dĺžke 4858 km, niekedy nazývaný aj Scandinavian–Mediterranean Corridor.