Ako funguje lodná doprava (záverečná 4. časť)

Seriál o fungovaní lodnej dopravy dnes zavŕšime posledným, štvrtým článkom, v ktorom sa budeme venovať jednotlivým častiam prístavu a samotnému pohybu tovarov v prístave.

V základnom členení areálu prístavu sa plochy prístavu delia na Aquatórium, čiže vodné plochy a Teritórium, ostatné plochy. Na prechode medzi týmito oblasťami sa nachádzajú takzvané prekládkové hrany, ktoré bývajú rozdelené na viaceré prekládkové polohy. Dĺžka prekládkovej polohy musí svojou dĺžkou zodpovedať dĺžke najdlhšej možnej odbavovanej lode, a to aj s rezervou na manipulovanie.

Do prepravného procesu tovarov prostredníctvom lodnej prepravy vstupujú na jednej strane objednávateľa, inak nazývaní aj klienti alebo prepravcovia, a na druhej strane špedičné (zasielateľské) organizácie, ktoré objednanú prepravu organizujú.

Riadenie toku tovarov

Verejné obchodné prístavy sú miestom intenzívnej komunikácie medzi mnohými firmami. Každodenné zabezpečenie chodu jednotlivých prekládkových polôh je výzvou samou o sebe. Keď sa k tomu pridá ešte aj koordinácia železničných vozňov, vozidiel cestnej prepravy a ich vzájomné prekládky z jedného dopravného prostriedku na druhý, dostávame zložitý systém, v ktorom je efektívna komunikácia nevyhnutnosťou.

Priamou prekládkou sa označuje taká prekládka, pri ktorej dochádza k priamemu prekladu tovaru z jedného dopravného prostriedku na druhý, obvykle medzi loďou a železničným vozňom alebo cestným vozidlom.

Ak je potrebné tovar medzi prekládkou dočasne umiestniť v skladoch, jedná sa nepriamu prekládku, nakoľko ide prakticky o dve separátne operácie vykládky tovaru, a následnej nákladky tovaru.

Prekládkové mechanizmy

Pre správnu funkciu prístavu musí byť prístav samozrejme vybavený aj príslušnými prekládkovými mechanizmami. Medzi najznámejšie patrí prístavný žeriav. V prípade špecializovaných prekládkových polôh môžu byť prekládkové mechanizmy nahradené jednoduchšími mechanizmami, ktoré zabezpečujú iný typ prekládky, napríklad potrubnú prepravu.